Prvá strieborná kniha snov - Kerstin Gierová

Liv Silberová sa musí so svojou sestrou, o dva roky mladšou, Miou Silberovou a ich pestúnkou,        Lottie Wastlhuberovou, odsťahovať do Londýna.
Sestry nemajú stály domov pretože sa musia so svojou mamou stále niekam sťahovať.
Ich rodičia sú rozvedený a ich mama Ann Matthewsová si našla nového priateľa, Ernesta Spencera,    ktorého bývalá manželka zomrela na dedičnú chorobu, ktorú s vysokou pravdepodobnosťou zdedili  aj jeho deti, dvojičky zhruba v Livinom veku, Grayson a Florenc.

Po presťahovaní sa začnú snívať zvláštne sny, v ktorých Liv vída tajné dvere s kľučkou
 v tvare jašteričky, rozprávajúce kamenné sochy a splašenú pestúnky so sekerou...
Sny Liv Silberovej sú v poslednom čase dosť strašidelné pretože si dopodrobna pamätá každý detail    jej zvláštnych snov. Zamestnáva ju hlavne jeden z nich.
V tom sne bola v noci na cintoríne, na ktorom
 v skutočnosti nikdy nebola, a pozorovala štyroch  chlapcov, Graysona. Henryho, Arthura
 a Jaspera pri temnom magickom rituály.
Prinajmenšom chlapci predstavujú celkom reálne spojenie s Liviným životom, lebo Grayson a jeho traja najlepší priatelia skutočne existujú.
Odnedávna chodí Liv na tú istú školu ako oni - a sú vlastne celkom milí.
Naozaj strašidelné (ešte strašidelnejšie ako hociktorý cintorín v noci) je však to, že chlapci o nej  vedia veci, ktoré neprezradila cez deň - ale vo sne. Môže to byť skutočné?
Je pre ňou absolútnou záhadou, ako sa im to podarilo, ale dobrej záhade Liv ešte nikdy nedokázala odolať...

Myslím, že táto kniha sa autorke naozaj veľmi podarila. Mala zaujímavý a strhujúci dej od ktorého  som sa miestami nevedela odtrhnúť. Kniha sa mi naozaj pozdávala a odporúčam vám ju prečítať.
Domnievam sa však, že táto kniha nadchne hlavne dámy a dá sa povedať, že pre chlapcov to bude  skôr strata času a energie.

Záblesk svetla - Garth Stein

V lete v roku 1990 sa štrnásťročný Trevor Riddell vráti ,aj so svojím otcom,  do domu Riddellovcov,  legendárneho sídla postaveného z gigantických kmeňov stromov, vypínajúcom sa na rozľahlom pozemku, nad Pugetovým zálivom pri Seattli. 

Jeho rodinný predkovia ho vybudovali na vyklčovanom pozemku a za obeť ich márnivosti a ziskuchtivosti padli hektáre nádherného lesa. 

No jeho predok Benjamin Riddell trval na vrátení pozemku jeho pôvodnému majiteľovi - lesu.

Trevorov otec Jones Riddell nedávno zbankrotoval, rodina sa ocitla v ohrození a rodičia sa rozhodli pre skúšobné odlúčenie. 

Jeho matka, Rachel Hollowayová, sa rozhodla odísť za svojou rodinou, na vidiek, do Anglicka. 

Jones priviedol chlapca do starobylého sídla, ktoré vyzerá, že sa čochvíľa rozpadne. 

   Toto kedysi legendárne sídlo napádajú škodci znútra aj zvonka. 

V Riddellovskom sídle žije, Jonesova sestra a Trevorova teta, Serena a ich otec Samuel trpiaci alzheimerom, s jediným cieľom. Spoločne chcú svojrázneho dedka, majiteľa nehnuteľnosti, presvedčiť, aby dožil v penzióne, dom aj s pozemkom dobre predať developerovi a zo zisku pokojne žiť až do smrti. No Elijah Riddel sľúbil, svojmu synovi, Benjaminovi Riddellovi, že pozemok sa vráti lesu. 

Lenže záhadný a aj trochu strašidelný dom je plný tajomstiev. Trevor pri skúmaní tajných skodísk, izieb a podzemných katakomb objaví ducha riddellovského sídla, ktorý má celkom iný zámer: prírode treba vrátiť to, o čo ju obrali. Dovtedy však nik okrem dedka Samuela na ducha riddellovského sídla neveril... Chlapcova odvaha postaviť sa zoči-voči temnej minulosti predkov je kľúčom k budúcnosti rodiny.

Dokáže Trevor pomôcť splatiť dlh prírode, vybudovaný dávno pred jeho narodením?

 Táto kniha ma naozaj veľmi fascinovala a nedokázala som si ju neobľúbiť. 

Kniha bola pôvodne písaná ako príbeh, no akoby ku koncu knihy sa autor rozhodol, že táto kniha bude písaná vo forme rozprávania.

 Pôsobilo to naozaj mätúco.

 No napriek tomu obsahuje veľa zaujímavých a zároveň dôležitých informácii. 

Autor v knihe objasňuje svoje názory na posmrtný život, ľudstvo a jedinečné putá, ktoré existujú medzi každým z nás.

Prechádzka s domácimi miláčikmi

Týmto článkom by som chcela poukázať, že občas si ani sami neuvedomujeme, že na svoje domáce zvieratká zabúdame. Je to úplne normálne, veď občas je tých povinností a záväzkov príliš veľa.
 V tomto nie som žiadna výnimka, no snažím sa so svojím psíkom Dorkou aspoň dva až trikrát do týždňa na poriadnu prechádzku.

 Nie len pre psíka, ale aj pre vás je to dobré a aspoň máte dobrý pocit z poriadnej prechádzky, na ktorej si naplno užijete šantenie so svojím psíkom. Ale ak si trúfate na vyšší level, tak by ste mohli vyskúšať ísť behať so svojím psíkom. V takomto prípade skôr odporúčam aby ste najskôr začali behávať sami a až potom ísť behať so psíkom. Predsa len vám psík pri behaní dá poriadne zabrať!

 Tiež musíte dať pozor na výber terénu. Ak pršalo tak vám to veľmi neodporúčam z dôvodu potreby kúpania vášho psíka, pretože bude celý zablatený. Treba zvážiť aj počasie.

Každopádne behanie s vašimi miláčikmi treba najskôr dobre zvážiť. no napriek tomu platí, že pohyb je dôležitý!

Ja som sa rozhodla priložiť k svojmu článku zopár fotiek, či už na inšpiráciu pri fotení, terénu alebo prostredia.
                                   

Pri tejto prechádzke sa mi tiež podarilo zistiť, že môj psík si veľmi rád pochutí na kvetinách.

Dúfam, že sa vám môj článok páčil a pomohol vám vytvoriť si plány na víkend, alebo vás inšpiroval.