Večerná prechádzka

Dnes večer, ako každý iný deň som absolvovala so svojím psíkom večernú prechádzku.
Samozrejme sa to nemohlo obísť bez ťahania, pišťania na iných psov a nelogického pobehovania.
Napadlo mi, že by nebolo od veci pokúsiť sa niečo pekné odfotiť. Už minimálne kvôli námetu na nový článok. Každopádne dúfam, že sa vám moje čisto amatérske fotky budú páčiť.
   

Možno si pamätáte, že v článku Očarujúca jar sa objavili fotky púpaviek, ktoré len nedávno rozkvitli. A tie na obrázku sú presne tie isté, len z pred dvoch týždňov.

 Podarilo sa mi zachytiť

posledné slnečné lúče, ktoré ma veľmi fascinovali.

Pravá večerná prechádzka sa nemôže zaobísť bez typického prítmia krásneho západu slnka.

Tiež sa mi podarilo odfotiť aj velice abstraktnú fotku, ktorá by nebola vznikla keby nebolo ťahania môjho hyperaktívneho psíka - Dorky.

Tieto posledné štyri fotky vznikli vďaka môjmu zaujatiu voči rozkvitnutým stromom a vo všeobecnosti voči jari.

Dúfam, že sa vám moje fotky páčili a prajem vám pekný zvyšok soboty.

Totálna neschopnodsť...

Samozrejme, moja. Možno aj vám sa zdá, že nič nestíhate. No ja aktuálne začínam podozrievať tento veľmi bláznivý mesiac, apríl.
  Týmto článkom sa chcem oficiálne posťažovať na to, že sa mi nič nedarí a vôbec nič nestíham! Veľmi ma hnevá, že som nestihla napísať článok "Marec, mesiac knihy". Ktorý som mala napísať presne pred mesiacom.
  Na ten článok som sa tak tešila! Mala som v pláne sa naplno ponoriť do čítania kníh a písať recenziu za recenziou. Ja vlastne ani nechápem, ako som na to mohla zabudnúť.
  Musím, ale uznať, že za tento mesiac som stihla takmer všetko čo som mala v pláne. Konečne som začala cvičiť, chodievať so svojím psíkom, bláznivou Dorkou, aspoň na hodinu von. Mám dobrý pocit z toho, že pre seba robím aspoň niečo užitočné. Počasie, ale v poslednej dobe s nami nechce veľmi spolupracovať. No aktuálne mi sa môžem vyhovoriť na neskutočne otravnú nádchu.

Aj keď tento obrázok je k tomuto článku totálne od veci. Nemohla som si ho odpustiť pretože jelene a iné lesné zvieratká sa mi páčia. (To by bolo, tráviť víkend v lese!)

 V budúcnosti by som chcela napísať knihu, denník života obyčajného a obzvlášť znudeného človeka. Teda názov nemám ešte presne vymyslený, ale to je jedno pretože mám na to ešte dosť času.
Každopádne, dnešok bol sčasti dobrý a sčasti zlý. Zlý, pretože som dostala zlú známku v škole kvôli totálnej hlúposti a dobrý, pretože som dostala hneď niekoľko skvelých správ. Napríklad som sa dozvedela, že budem mať ukončenú umeleckú školu, teda pokiaľ mi nepreskočí a nerozhodnem sa skončiť s tancovaním.
  Aktuálne ma však viac trápi to, že máme mať vystúpenie, ktorým prakticky zabijem celý deň.
Človek sa teší na víkend a nakoniec ho celý strávi na vystúpení. To veru nie je veľmi pozitívne.
V poslednom čase veľmi nestíham písať články a ani na ne zbierať nové námety.
Dnes by som však zopár článkov chcela uverejniť a možno vám vďaka nim dám aj námet na strávenie víkendu.

Očarujúca jar

Možno ste si už aj vy všimli, že jar k nám prichádza v plnom prúde. Pre mňa je to taký šok, pretože doteraz stále pršalo a bolo maximálne 7 stupňov. Zrazu svieti slnko o sto dvesto a je 20 stupňov. Teda aktuálne nie, aspoň v našom malom mestečku. Zato do obeda bolo celkom pekne a teplo a asi až pred hodinou sa pokazilo počasie a začalo pršať. A to som dnes chcela ísť von cvičiť a hľadať námety na fotenie. Samozrejme, neodradilo ma ani zlé počasie a nafotila som zopár fotiek.

Kvietky rozkvitajú rovnako ako stromy a príroda sa prebúdza v plnom prúde. Okolo nášho paneláku sú samé púpavky a ráno sa kochám pohľadom na ne. Krásne rozkvitnutá čerešňa nás núti venovať jej aspoň kratučký pohľad. Vtáčí štebot je počuť všade na okolí. Pri pohľade z okna sa jednoducho musím usmiať. Keby nebolo tej blbej nádchy, ktorá sa ma drží už vyše týždňa, svet by bol dokonalý
a vonku by som bola skoro stále. Tiež to závisí od učenia do školy, nácvikov z tanečnej...
Konečne je piatok a pred nami je víkend s pomerne vysokými teplotami (tým myslím zhruba 20 stupňov).  Dúfam, že cez víkend budem mať príležitosť odfotiť zopár pekných fotiek a užiť si začiatok jari. Dúfam, že sa vám môj, aj keď krátky, článok páčil a, že neležíte doma s nádchou, ale užívate si jar.

Šťastie

Pri pojme šťastie si predstavím posledné dva verše z básne, ktorú som nedávno recitovala na Hviezdoslavovom Kubíne.
...je šťastím
ak máš deti
aj niekoho
kto myslí na teba
a príde ti
naliať za pohár optimizmu.

Injekcia lásky
postaví na nohy každého
ak sa má o čo aj o koho opierať.

Možno ste sa už veľakrát opýtali: Čo je to šťastie? Ako sa dá šťastie získať? Ako vyzerá šťastný človek?
Šťastie je abstraktné a nemôžeme sa ho dotknúť.
Niektorí ľudia si myslia, že šťastie jednoducho neexistuje  a úspech si musí človek vydrieť musí sám. Iní veria, že šťastie sa dá získať dobrými skutkami alebo rôznymi talizmanmi šťastia, ako sú napríklad podkova, prasiatko, štvorlístok alebo aj slon.
Rovnako dôležité je aj, ako si šťastie udržať. Ja si myslím, že šťastie máme dovtedy, pokým ho potrebujeme a zaslúžime si ho. Niektorí ľudia sa dávajú na zlé chodníčky a preto si podľa mňa šťastie nezaslúžia.
Tiež je pravda, že šťastie a mier sú veľmi vrtkavé.
Sú aj ľudia, ktorí si myslia, že im šťastie môžu ukradnúť zlí duchovia a iné nadpozemské sily. Na nadpozemské sily neverím, a preto s týmto názorom nie som až tak stotožnená, ako s ostatnými, ktoré sú tu uvedené.
Podľa mňa, každý z názorov o šťastí je z časti pravda, no niektoré sú pre nás príliš nereálne na to, aby podľa nás mohli byť skutočné.
Moji rodičia si myslia, že šťastie je krásny okamžik, ktorý si treba vychutnať, keď sa naskytne.
O šťastí si myslím, že k nám príde a ani si to neuvedomíme. Avšak, keď odíde, tak to občas pocítime príliš bolestivo. Viem, že medzi šťastím a náhodou je veľmi tenká hranica.
Na šťastie by sme sa rozhodne nemali spoliehať, pretože nikdy nevieme, akú cenu si to šťastie vypýta. Bude nám stáť to chvíľkové šťastie za prípadné nešťastie, ktorým zaplatíme?
Každý človek je iný a má iný názor, či už na šťastie alebo na život. Podľa mňa je šťastie, že sme každý jedinečný. Šťastný človek je ten, ktorí má rodinu, priateľov... Pre každého z nás je šťastie niečím iným...

Záblesk - Alexandra Adornettová

Musím sa priznať, že táto kniha ma zaujala hlavne obalom knihy, obľubujem totiž knihy o anjeloch. Samozrejme, ideálne je keď má dej poriadnu zápletku. Táto kniha síce túto podmienku v rámci možností splnila, ale aj tak mi tam ešte niečo chýbalo.
V knihe je uvedené, že anjeli prišli na zem aby pomáhali utužovať vzťahy medzi ľuďmi a bojovať proti zlu.

Autorka to poňala veľmi jednoducho a to tým, že daný anjeli podporovali charitatívnu činnosť a tým ich pomáhanie začalo aj skončilo. Chýbal mi tam taký poriadny boj proti zlu.
Dokonca v knihe bolo spomenuté aj to, že hoci tí anjeli videli ako temné sily robia škody a berú ľudské životy,  oni s tým nič neurobili. To bolo podľa mňa dosť od veci.
Celá táto kniha bola len o zakázanom romániku medzi anjelom Bethany a človekom Xavierom. Kniha by bola úplne dokonalá keby sa v nej odohrával skutočný boj medzi dobrom a zlom, anjelmi
a démonmi a tento románik by sa odohrával v pozadí deja.
Aj keď ten románik nestál za veľa. Keby som bola na mieste Bethany, rozhodne by som si nezačala nič s človek.
Nuž, že prečo? Pretože to bolo zakázané a vznikli kvôli tomu zbytočné problémy, ktoré vôbec nemuseli byť. Ako napríklad to, že vznikali zbytočné hádky a čím ďalej tým viac si prestávala rozumieť so svojimi súrodencami Gabrielom a Ivy.
V knihe bol aj spomenutý istý ľúbostný trojuholník,  ktorý oceňujem aj keď to v skutočnosti bolo len nedorozumenie. Vďaka nemu bol dej aspoň o čosi zaujímavejší a napínavejší.
Vzťah medzi Xavierom a Bethany pripomínal typické zaľúbenie. Bethany zapadla medzi ľudí veľmi rýchlo pretože pripomínala väčšmi človeka ako anjela. Mala typické ľudské zapálenie pre činnosti ale hlavne pre skutočné city. Odôvodnenie bolo v tom, že Bethany bola veľmi mladá a neskúsená. Ostatný anjeli si voči ľuďom udržiavali určitý odstup. Mali radi ľudí ako spoločenstvo, nie ako jednotlivcov.
Láska medzi človekom a anjelom vedie iba k záhube. Táto kniha bola veľmi pobožná. Občas som mala pocit, že je len o viere. Niekedy mi prišlo ,že ten ktorí neverí je naveky vekov zatratení
a neviem čo ešte. Viera podľa mňa neznamená veľa, záleží hlavne na tom, aký človek je a ako sa správa ku svojmu okoliu.

Musím uznať, že nie je dobré súdiť knihu podľa obalu. Som rada, že túto knihu som "ulovila" v knižnici a, že som za ňu nevyhodila peniaze za, ktoré by som si mohla kúpiť tričko. Táto kniha mi jednoducho nesadla a druhý krát by som si ju rozhodne neprečítala a rozhodne ju neodporúčam. Niektoré časti knihy boli celkom zaujímavé, ale naozaj iba niektoré.