Eleanor a Park

O hlavných postavách...

Elanor  má šestnásť rokov, je dievča s výraznými červenými kučeravými vlasmi. Má rozvedených rodičov pričom s otcom nie je skoro vôbec v kontakte. Žije so svojou mamou, jej manželom, ktorého nenávidí kvôli jeho násilníckym sklonom, a so štyrmi súrodencami, s ktorými sa tlačí v malej izbe. Sú chudobní a Eleanor nenosí značkové oblečenie pretože jej rodičia na to nemajú, čo je jeden z dôvodov prečo v škole nezapadá. Je v škole nová, rozhodne nepatrí medzi obľúbencov, nie je štíhla a ostatný sa jej v jednom kuse posmievajú.

Park má tiež šestnásť rokov a chodí s Eleanor do triedy. Jeho rodina netrpí núdzou, ale Park nemá rád sám seba. Chýbajú mu svaly bejzbalistu, výška basketbalistu a sebavedomie amerického týnedžera.  Parkovu mamu si jeho otec priviedol z Kórei a Park zdedil jej kórejské črty. Najradšej si číta komiksy, počúva obľúbenú hudbu a v autobuse sedáva sám. Až pokým jedného dňa nepristúpi do autobusu Eleanor a nikto - okrem neho - ju k sebe nepustí sadnúť.

Eleanor a Park nie sú hlúpi a vedia, že prvá láska takmer nikdy nevydrží. Sú však zúfalí a dosť odvážni a tak to spolu skúsia.

 Táto kniha podľa mňa nie je vhodná pre čitateľov mladších ako pätnásť rokov. Je dosť komplikovaná a určite sa už stalo, že ľudí malo problém ju pochopiť. je jedinečná a netypická hlavne tým, že nekončí trápnym happy endom, ktorým končí skoro každý príbeh o dvoch zaľúbencoch. Na začiatok je podľa mňa potrebné pochopiť, že ľudí nesmiete vnímať len podľa vzhľadu alebo prvého dojmu. Vezmite si, že Eleanor nie je žiadna "vychrtlinka", ale pre to nie je správne človeka hneď súdiť, hoci ju Park odsudzoval.  Tiež treba pochopiť, že žiadny pár spolu nebude naveky, preto autorku nechápte zle, podľa mňa totiž naráža aj na to, že šťastné konce nie sú pre každého, hoci ten ich podľa mňa nie je zlý ani dobrý, čím nám autorka dala možnosť aby sme si pre nich vytvorili vlastný koniec.

Park a Eleanor spolu zažili veľa dobrých vecí, ale aj komplikácií a ťažkostí, ktorým musia čeliť. Ich rozhodnutia možno nie sú vždy správne ale všetko má svoj dôvod.

 Táto kniha sa stala mojou obľúbenou aj vďaka svojej netypickosti tým, že hlavná postava nemusí vážiť 20 kilogramov a nemusí byť obľúbená, na to aby

 mohla s niekým byť. Dejová línia aj pekne naznačila okamžik "zlomu" kedy sa do seba Park a Eleanor zaľúbili, čo sa mi na nej naozaj veľmi páčilo.

Ak ste sa rozhodli si túto knihu prečítať , tak si ju prečítajte, ale rozhodne si ju nečítajte len kvôli tomu, že sa vám zapáčil obal alebo kvôli podobnej hlúposti. Každopádne prajem príjemné čítanie a dúfam, že sa vám moja recenzia páčila, hoci nezahŕňa nič konkrétne a za to sa ospravedlňujem.

Prečo nedokážeme schudnúť?

Tento článok som sa rozhodla napísať z úplne jednoduchých dôvodov:

• Už ma nebavý si stále opakovať, že začnem menej jesť.
• Že začnem zdravo jesť.
• Že začnem pravidelne cvičiť, hoci mi to zo začiatku celkom išlo (ale iba vďaka jednej aplikácii na cvičenie), teraz je to pre mňa úplne nereálne.

Dá sa teda povedať, že tento článok vznikol hlavne vďaka tomu, aby som pochopila, že keď o niečom napíšem článok, vôbec by nebolo na škodu ho aj zrealizovať..


Sedem mýtov o chudnutí a cvičení:

1. Môžeš cvičiť, koľko chceš, ak neobmedzíš príjem sacharidov. Niektorí z nás majú nízku toleranciu pre cukry a doslova sa na nás po každom grame prilepia. Je teda potreba vymeniť sladkosti za kúsok ovocia, môže byť čerstvé alebo aj sušené.
2. Nevyhováraj sa na to, že neješ veľa. Vždy si nájdi čas na jedlo, každý kúsok dobre požuj a pri jedení mysli na jedenie a nič iné.
3. Jedz veľa-veľa zeleniny. Ráno však začni ovocím - získaš z neho veľa energie, a zeleninu jedz počas dňa a večer. Neobsahuje cukor a dodá ti výživu.
4. Ak začínaš športovať, začni s menšími dávkami, nechaj svoje telo, aby si na šport zvyklo a postupne pridávaj na náročnosti. Radšej urob 50 brušákov a ďalších XY účinných cvičení, ako dvakrát toľko sklápačiek, keď sa už po nich na nič iné nezmôžeš.
5. Ak tvoja hmotnosť nejde dole, problém môže byť aj v strese. Tvoje telo môže pri nadmernom strese ochorieť a začne pracovať proti tebe! Preto zabudni na nervy, aj tak sa všetko vyrieši.
6. Ak chceš, aby tvoje telo správne fungovalo, musíš mu dopriať zaslúžený odpočinok. Optimálny počet hodín, ktorý treba venovať spánku, je osem. Nedostatok spánku vedie k zhoršeniu citlivosti na inzulín, čo znamená, že tvoje telo horšie znáša cukry. Taktiež prichádzaš o rastový hormón, ktorý sa vyplavuje počas spánku.
7. Nezabúdaj denne vypiť dva až tri litre čistej vody! Žiadne sladké nápoje, coly, ľadové čaje, malinovky, ocukrené džúsy... Na to všetko zabudni.

Myslím,že je dôležité tiež dodať, že rovnako dôležité ako schudnúť by pre vás malo byť aj to, si váhu udržať. Načo by bolo predsa dobré na sebe niekoľko týždňov makať a nakoniec si nestrážiť príjem potravy a byť na tom, ako na začiatku..

Každopádne dúfam, že tento článok vás motivoval či už k chudnutiu alebo aspoň k zdravšiemu stravovaniu.. Dúfam, že aj mňa to už konečne začne motivovať..

Prvá strieborná kniha snov - Kerstin Gierová

Liv Silberová sa musí so svojou sestrou, o dva roky mladšou, Miou Silberovou a ich pestúnkou,        Lottie Wastlhuberovou, odsťahovať do Londýna.
Sestry nemajú stály domov pretože sa musia so svojou mamou stále niekam sťahovať.
Ich rodičia sú rozvedený a ich mama Ann Matthewsová si našla nového priateľa, Ernesta Spencera,    ktorého bývalá manželka zomrela na dedičnú chorobu, ktorú s vysokou pravdepodobnosťou zdedili  aj jeho deti, dvojičky zhruba v Livinom veku, Grayson a Florenc.

Po presťahovaní sa začnú snívať zvláštne sny, v ktorých Liv vída tajné dvere s kľučkou
 v tvare jašteričky, rozprávajúce kamenné sochy a splašenú pestúnky so sekerou...
Sny Liv Silberovej sú v poslednom čase dosť strašidelné pretože si dopodrobna pamätá každý detail    jej zvláštnych snov. Zamestnáva ju hlavne jeden z nich.
V tom sne bola v noci na cintoríne, na ktorom
 v skutočnosti nikdy nebola, a pozorovala štyroch  chlapcov, Graysona. Henryho, Arthura
 a Jaspera pri temnom magickom rituály.
Prinajmenšom chlapci predstavujú celkom reálne spojenie s Liviným životom, lebo Grayson a jeho traja najlepší priatelia skutočne existujú.
Odnedávna chodí Liv na tú istú školu ako oni - a sú vlastne celkom milí.
Naozaj strašidelné (ešte strašidelnejšie ako hociktorý cintorín v noci) je však to, že chlapci o nej  vedia veci, ktoré neprezradila cez deň - ale vo sne. Môže to byť skutočné?
Je pre ňou absolútnou záhadou, ako sa im to podarilo, ale dobrej záhade Liv ešte nikdy nedokázala odolať...

Myslím, že táto kniha sa autorke naozaj veľmi podarila. Mala zaujímavý a strhujúci dej od ktorého  som sa miestami nevedela odtrhnúť. Kniha sa mi naozaj pozdávala a odporúčam vám ju prečítať.
Domnievam sa však, že táto kniha nadchne hlavne dámy a dá sa povedať, že pre chlapcov to bude  skôr strata času a energie.

Záblesk svetla - Garth Stein

V lete v roku 1990 sa štrnásťročný Trevor Riddell vráti ,aj so svojím otcom,  do domu Riddellovcov,  legendárneho sídla postaveného z gigantických kmeňov stromov, vypínajúcom sa na rozľahlom pozemku, nad Pugetovým zálivom pri Seattli. 

Jeho rodinný predkovia ho vybudovali na vyklčovanom pozemku a za obeť ich márnivosti a ziskuchtivosti padli hektáre nádherného lesa. 

No jeho predok Benjamin Riddell trval na vrátení pozemku jeho pôvodnému majiteľovi - lesu.

Trevorov otec Jones Riddell nedávno zbankrotoval, rodina sa ocitla v ohrození a rodičia sa rozhodli pre skúšobné odlúčenie. 

Jeho matka, Rachel Hollowayová, sa rozhodla odísť za svojou rodinou, na vidiek, do Anglicka. 

Jones priviedol chlapca do starobylého sídla, ktoré vyzerá, že sa čochvíľa rozpadne. 

   Toto kedysi legendárne sídlo napádajú škodci znútra aj zvonka. 

V Riddellovskom sídle žije, Jonesova sestra a Trevorova teta, Serena a ich otec Samuel trpiaci alzheimerom, s jediným cieľom. Spoločne chcú svojrázneho dedka, majiteľa nehnuteľnosti, presvedčiť, aby dožil v penzióne, dom aj s pozemkom dobre predať developerovi a zo zisku pokojne žiť až do smrti. No Elijah Riddel sľúbil, svojmu synovi, Benjaminovi Riddellovi, že pozemok sa vráti lesu. 

Lenže záhadný a aj trochu strašidelný dom je plný tajomstiev. Trevor pri skúmaní tajných skodísk, izieb a podzemných katakomb objaví ducha riddellovského sídla, ktorý má celkom iný zámer: prírode treba vrátiť to, o čo ju obrali. Dovtedy však nik okrem dedka Samuela na ducha riddellovského sídla neveril... Chlapcova odvaha postaviť sa zoči-voči temnej minulosti predkov je kľúčom k budúcnosti rodiny.

Dokáže Trevor pomôcť splatiť dlh prírode, vybudovaný dávno pred jeho narodením?

 Táto kniha ma naozaj veľmi fascinovala a nedokázala som si ju neobľúbiť. 

Kniha bola pôvodne písaná ako príbeh, no akoby ku koncu knihy sa autor rozhodol, že táto kniha bude písaná vo forme rozprávania.

 Pôsobilo to naozaj mätúco.

 No napriek tomu obsahuje veľa zaujímavých a zároveň dôležitých informácii. 

Autor v knihe objasňuje svoje názory na posmrtný život, ľudstvo a jedinečné putá, ktoré existujú medzi každým z nás.

Prechádzka s domácimi miláčikmi

Týmto článkom by som chcela poukázať, že občas si ani sami neuvedomujeme, že na svoje domáce zvieratká zabúdame. Je to úplne normálne, veď občas je tých povinností a záväzkov príliš veľa.
 V tomto nie som žiadna výnimka, no snažím sa so svojím psíkom Dorkou aspoň dva až trikrát do týždňa na poriadnu prechádzku.

 Nie len pre psíka, ale aj pre vás je to dobré a aspoň máte dobrý pocit z poriadnej prechádzky, na ktorej si naplno užijete šantenie so svojím psíkom. Ale ak si trúfate na vyšší level, tak by ste mohli vyskúšať ísť behať so svojím psíkom. V takomto prípade skôr odporúčam aby ste najskôr začali behávať sami a až potom ísť behať so psíkom. Predsa len vám psík pri behaní dá poriadne zabrať!

 Tiež musíte dať pozor na výber terénu. Ak pršalo tak vám to veľmi neodporúčam z dôvodu potreby kúpania vášho psíka, pretože bude celý zablatený. Treba zvážiť aj počasie.

Každopádne behanie s vašimi miláčikmi treba najskôr dobre zvážiť. no napriek tomu platí, že pohyb je dôležitý!

Ja som sa rozhodla priložiť k svojmu článku zopár fotiek, či už na inšpiráciu pri fotení, terénu alebo prostredia.
                                   

Pri tejto prechádzke sa mi tiež podarilo zistiť, že môj psík si veľmi rád pochutí na kvetinách.

Dúfam, že sa vám môj článok páčil a pomohol vám vytvoriť si plány na víkend, alebo vás inšpiroval.

Večerná prechádzka

Dnes večer, ako každý iný deň som absolvovala so svojím psíkom večernú prechádzku.
Samozrejme sa to nemohlo obísť bez ťahania, pišťania na iných psov a nelogického pobehovania.
Napadlo mi, že by nebolo od veci pokúsiť sa niečo pekné odfotiť. Už minimálne kvôli námetu na nový článok. Každopádne dúfam, že sa vám moje čisto amatérske fotky budú páčiť.
   

Možno si pamätáte, že v článku Očarujúca jar sa objavili fotky púpaviek, ktoré len nedávno rozkvitli. A tie na obrázku sú presne tie isté, len z pred dvoch týždňov.

 Podarilo sa mi zachytiť

posledné slnečné lúče, ktoré ma veľmi fascinovali.

Pravá večerná prechádzka sa nemôže zaobísť bez typického prítmia krásneho západu slnka.

Tiež sa mi podarilo odfotiť aj velice abstraktnú fotku, ktorá by nebola vznikla keby nebolo ťahania môjho hyperaktívneho psíka - Dorky.

Tieto posledné štyri fotky vznikli vďaka môjmu zaujatiu voči rozkvitnutým stromom a vo všeobecnosti voči jari.

Dúfam, že sa vám moje fotky páčili a prajem vám pekný zvyšok soboty.

Totálna neschopnodsť...

Samozrejme, moja. Možno aj vám sa zdá, že nič nestíhate. No ja aktuálne začínam podozrievať tento veľmi bláznivý mesiac, apríl.
  Týmto článkom sa chcem oficiálne posťažovať na to, že sa mi nič nedarí a vôbec nič nestíham! Veľmi ma hnevá, že som nestihla napísať článok "Marec, mesiac knihy". Ktorý som mala napísať presne pred mesiacom.
  Na ten článok som sa tak tešila! Mala som v pláne sa naplno ponoriť do čítania kníh a písať recenziu za recenziou. Ja vlastne ani nechápem, ako som na to mohla zabudnúť.
  Musím, ale uznať, že za tento mesiac som stihla takmer všetko čo som mala v pláne. Konečne som začala cvičiť, chodievať so svojím psíkom, bláznivou Dorkou, aspoň na hodinu von. Mám dobrý pocit z toho, že pre seba robím aspoň niečo užitočné. Počasie, ale v poslednej dobe s nami nechce veľmi spolupracovať. No aktuálne mi sa môžem vyhovoriť na neskutočne otravnú nádchu.

Aj keď tento obrázok je k tomuto článku totálne od veci. Nemohla som si ho odpustiť pretože jelene a iné lesné zvieratká sa mi páčia. (To by bolo, tráviť víkend v lese!)

 V budúcnosti by som chcela napísať knihu, denník života obyčajného a obzvlášť znudeného človeka. Teda názov nemám ešte presne vymyslený, ale to je jedno pretože mám na to ešte dosť času.
Každopádne, dnešok bol sčasti dobrý a sčasti zlý. Zlý, pretože som dostala zlú známku v škole kvôli totálnej hlúposti a dobrý, pretože som dostala hneď niekoľko skvelých správ. Napríklad som sa dozvedela, že budem mať ukončenú umeleckú školu, teda pokiaľ mi nepreskočí a nerozhodnem sa skončiť s tancovaním.
  Aktuálne ma však viac trápi to, že máme mať vystúpenie, ktorým prakticky zabijem celý deň.
Človek sa teší na víkend a nakoniec ho celý strávi na vystúpení. To veru nie je veľmi pozitívne.
V poslednom čase veľmi nestíham písať články a ani na ne zbierať nové námety.
Dnes by som však zopár článkov chcela uverejniť a možno vám vďaka nim dám aj námet na strávenie víkendu.