Veľa ľudí vníma sviatky na môj vkus príliš stresujúco.
Niektorí ľudia sa doslova dovalia do supermarketov a na tovar v policiach sa pozerajú ako na posledné jedlo na celom svete.
V košíkoch majú tridsať rohlíkov, tri kilá ovocia a ďalšie tri kilá zeleniny, aspoň miliardu sladkostí a milión zlacnených produktov, ktoré vlastne ani nepotrebujú.
Ich správanie presne opisuje: štyri dni sviatky koniec sveta, amen, tma.
Samozrejme aj my ideme do obchodu nakúpiť, ale my nemáme košík tak plný, že nám tie potraviny div nevypadávajú. Des je takých ľudí vôbec sledovať, ale ja sa na nich väčšinou len zabávam.
Samotná Veľká noc mi nepríde bohvieako úžasná pretože vždy prídu len tatovi kamaráti s ich synmi a je to fakt neskutočne trápne. Teda aspoň pre mňa.
Pre mužov a chalanov je táto tradícia určite úžasná, ale pre ženské pokolenie ani nie.
Teda, komu by sa páčilo v minulosti keby vás hodili do ľadového potoka.
V dnešnej dobe, dáma ani nestihne poriadne otvoriť dvere a už kýbeľ ľadovej vody schytá nielen ona, ale aj všetko čo je nablízku.
Horšie je keď k nám prídu tí najväčší retardi z triedy a zvonia aj našim susedkám.
To by nebolo až tak hrozné keby v našom paneláku okrem nás neboli samí dôchodci! Potom nám chodia nadávať a neviem čo ešte. Jednoducho keď raz proti niekomu niečo máte, začne vám vadiť absolútne všetko čo daná osoba spraví.
Rozmýšľam nad tým, že vypnem zvončeky. Moji trafený spolužiaci si budú myslieť, že nie sme doma, náš pes Dorka nebude štekať (ona šteká vždy keď niekto klope alebo zazvoní) a nikto nebude budiť Alžbetku (Dorka ju totiž tým svojím štekaním vždy zobudí alebo ak už je hore tak ju naľaká).
Som zvedavá ako bude prebiehať tohtoročná Veľká noc.
Dúfam, že sa mi o tom ešte podarí napísať článok. Ale pravdu povediac, už to celé chcem mať za sebou.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára